Etiópčan Abebe Bikila bol najslávnejším maratóncom v dejinách.

Abebe Bikila už ako malý chlapec veľmi rád používal svoje nohy na prekonávanie vzdialeností. Mal radosť, keď mohol o niečo súťažiť, hoci len o pohár malinovky. Jeho telo ako keby bolo stvorené pre beh. Mimoriadne pevná vôľa mu pomáhala prekonávať každú únavu.

Svoju prvú – a hneď zlatú olympijskú medailu v maratónskom behu získal na OH v Ríme v roku 1960. Tričko mal stále suché a v asketickej tvári nebolo vidno ani náznak únavy alebo vyčerpania. Bežal tak, ako bol doma zvyknutý – bosý.

O rok vyhral Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Zlatú medailu si odniesol aj z ďalšej olympiády v Tokiu (1964). Na OH v Mexiku (1968) sa mu na 17. kilometri zlomila kostička na priehlavku ľavej nohy. K tomu sa neskôr pridal komplikovaný zápal. Začali ho trápiť aj achilovky. Musel podstúpiť niekoľko operácií. Keď sa zdalo, že je z najhoršieho von, stala sa tragédia. V jednu marcovú noc 1969 ho za volantom „chrobáka“ oslnila protiidúca cisterna a v uhýbacom manévri sa zrútil do hlbokej priekopy. Po 13 hodinách ho v nej našli v bezvedomí. Ťažké zranenia chrbtice spôsobili, že od pása dolu zostal ochrnutý. Nevzdal sa. Na invalidnom vozíku hral stolný tenis, basketbal a strieľal z luku. Našiel zmysel života a mal cieľ.

Po čase sa však zdravotný stav začal zhoršovať a Abebe už nedokázal jazdiť ani na invalidnom vozíku. Zomrel vo veku 41 rokov. Celý svet ho poznal ako športovca s nezlomnou vôľou a prekvapivou skromnosťou.


Zdieľať: