Z času načas sa stretávame s ľuďmi, ktorým Ježiš výrazne zmenil život. Pomohol im skoncovať s drogami alebo odísť z bandy zlodejov a pod. Alebo sa k nám dostane kniha, v ktorej je do najmenšieho detailu popísané všetko, čo jej autor prežil predtým, ako sa Ježiš stal jeho osobným Spasiteľom a Pánom. Som presvedčený, že všetky tieto príbehy sú v porovnaní so skúsenosťou Menaššeho „ničím“.

Judský kráľ Menašše, ktorý vládol v siedmom storočí pred Kristom, bol jedným z najhorších panovníkov, akí na tejto zemi žili. Na trón nastúpil, keď mal len dvanásť rokov. Vládol až do šesťdesiatich siedmich, teda dlhých päťdesiatpäť rokov. Jeho príbeh je zaznamenaný v Druhej knihe kráľov 21. kapitole a v Druhej knihe kroník 33. kapitole. Obe verzie sú takmer rovnaké, len Paralipomenom obsahuje niekoľko zaujímavých informácií navyše.

Kráľ nasledoval modloslužobnú prax okolitých národov, takže ľudia páchali „väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov“. (2 Kro 33,9) Menašše postavil oltáre baalom, urobil posvätné koly a klaňal sa nebeskému zástupu. Oltáre pohanským božstvám zriadil dokonca aj v Hospodinovom chráme. Obetoval svojho syna v ohni. Praktizoval mágiu, veštil a zaoberal sa čarodejníctvom. Radil sa s vyvolávačmi duchov. „Menašše vylial aj mnoho nevinnej krvi, takže tým vrchovato naplnil Jeruzalem.“ (2 Kráľ 21,16) Z ľudského pohľadu sa zdá, že taký človek nemôže byť spasený.

Z Božieho pohľadu všetko vyzerá inak. Nikdy by sme nemali podceňovať moc milosti. Nikdy by sme nad nijakým hriešnikom nemali lámať palicu. Boh dovolil Asýrčanom, aby obsadili zem. Zajali Menaššeho hákmi, spútali ho bronzovými reťazami a odviedli do Babylona. Táto ponižujúca skúsenosť zmenila kráľovo srdce. „Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.“ (2 Kron 33,12) Modlil sa a Boh ho vypočul.

Boh nás vždy počuje. Zmenil Menaššeho a zmení aj nás. Nikdy nad žiadnym hriešnikom nelámte palicu, pretože Boh je dobrý, jeho milosrdenstvo je večné.


Zdieľať: