Betty prečítala množstvo kníh o misionároch a s niekoľkými sa aj stretla. Napriek tomu bola prekvapená, koľko času a energie musí misionár venovať veciam nutným na prežitie.

Dom, v ktorom bývala, nemal tečúcu vodu. Musela si ju nosiť vo vedrách z rieky vzdialenej necelých sto metrov. Vodu na pitie si musela prevariť; rovnako aj mlieko. To všetko si vyžadovalo čas a energiu. Ako Betty čoskoro zistila, na mlieko treba dávať pri zohrievaní pozor, lebo inak vykypí a narobí neporiadok.

Založiť oheň v peci a udržiavať ho si tiež vyžadovalo stálu pozornosť. Najprv bolo potrebné drevo nazbierať a uložiť ho tak, aby sa vysušilo, čo v období dažďa nebola vôbec ľahká úloha. Aj keď jej jedno trinásťročné dievča pomáhalo s praním bielizne v kadi s vodou postavenej nad ohňom, veľa času jej zaberala príprava jedla. Jedlo si pripravovala z toho mála, čo bolo lokálne dostupné. A nemálo času si vyžadovala aj príprava chleba, na ktorý bolo treba počas pečenia neustále dozerať. Pre Betty to všetko bolo pomerne vyčerpávajúce.


Zdieľať: