Cestou na sever Aljašky som niekoľkokrát počul hlas: „Odboč doľava!“ Váhal som, ale nakoniec som sa otočil doľava a vykročil smerom k horám. Kilometer za kilometrom som stúpal hore a bojoval s krutým snehom a ostrým vetrom. Začalo sa stmievať, keď som narazil na akýsi potok. Chcel som sa obrátiť doprava a ísť smerom, ktorým tiekol tento potok, ale onen tajomný hlas má opäť nútil, aby som šiel doľava.

Po niekoľkých stovkách metrov som našiel malú lesnú chatu takmer pochovanú v závejoch snehu. Potešil som sa, že tu prenocujem. A možno tu nájdem aj nejaké jedlo. Odstránil som sneh od dverí a otvoril ich. Vo vnútri bola úplná tma. V tme som zrazu počul bolestné zastonanie. Škrtol som zápalkou a na posteli uvidel starého muža. Jeho brada bola pokrytá ľadom. Oči mal vpadnuté. Prezrádzali vysokú horúčku. Nebol tu ani kúsok dreva. Vybehol som von a nalámal suché konáre zo stromov. Po chvíli už v chate horel oheň. Hľadal som nejaké jedlo, ale nič som nenašiel. Keď sa v chate trochu oteplilo, starý muž začal pomaly rozprávať. Volal sa Henry Bruce a bol na ceste do výmenného strediska. Nešťastnou náhodou však spadol a zlomil si nohu. Doplazil sa do tejto opustenej chaty v nádeji, že ho tu niekto nájde. Ale plynul deň za dňom a nikto neprichádzal. A tak sa tento starec obrátil s prosbou o pomoc k Bohu, ktorého poznal a ktorému od detstva slúžil.


Zdieľať: