Jedna z vecí, ktoré sa manželia Sircaroví naučili pri štúdiu Biblie, bolo, že prostredníctvom modlitby sa môžu rozprávať s Bohom osobne a priamo. Boli veľmi nadšení. Dlho túžili rozprávať sa priamo s Bohom.

Jednej noci sa zobudili na plač ich 13-ročnej dcéry. Mala veľké bolesti na hrudníku, ktoré nechceli ustúpiť.

„Čo budeme robiť?“ spýtala sa zúfalá manželka. „O tomto čase nemáme najmenšiu šancu dostať sa k nejakému lekárovi. Do rána môže byť naša dcéra mŕtva.“

„Budeme sa za ňu modliť,“ navrhol jej manžel. „Vieme, že k tomu nepotrebujeme kňaza. Jednoducho povieme Ježišovi o našej situácii a poprosíme ho, aby našu dcéru uzdravil.“

Rodičia si kľakli vedľa postele chorého dievčatka a vrúcne sa začali modliť. Po lícach im tiekli slzy, keď prosili Boha, aby sa dotkol ich drahej dcéry.

Zrazu si uvedomili, že dcérka prestala plakať. Kým ukončili modlitbu a povedali amen, dievča pokojne zaspalo. Aj vďaka tejto skúsenosti dospeli k presvedčeniu, že musia ďalej študovať Bibliu.


Zdieľať: