Volal sa knieža Saint Germain. Za panovania Ľudovíta XV. si vo Francúzsku získal priazeň kráľovského dvora. Platil si skupinu ľudí, ktorí o ňom rozširovali chýr, že vďaka elixíru mladosti naozaj prežil už 17 storočí. Na dôkaz svojej dlhovekosti rád rozprával historky zo svetových dejín. Hovoril o nich tak, akoby bol ich očitým svedkom. Tvrdil dokonca, že mnohé udalosti v dávnych dejinách by sa neudiali, keby sa o to nebol postaral.

Viem, že tomu nikto z vás neverí. Keby dnes začal niekto tvrdiť niečo podobné, určite by sme ho vysmiali. A predsa tomuto falošnému kniežaťu uverili mnohí ľudia vo Francúzsku i v Anglicku. Načo to bolo dobré? Tí, čo mu naleteli, boli ochotní zaplatiť veľké peniaze za to, aby od neho získali aspoň malú fľaštičku jeho „zázračného elixíru mladosti“. Keď však zistili, že ich oklamal, musel utiecť na iné miesto, kde ho ešte nepoznali. Stal sa tulákom a zomrel ako chudobný a opustený človek. Jemu samému totiž elixír, ktorý tak draho predával, nezaberal.

Iný slávny liečiteľ, ktorého volali Paracelsus, namiešal „aqua vitae“ – vodu života. Všetkých svojich zákazníkov s nadšením presviedčal o zázračných účinkoch jej zmesí. „Ak si ju kúpite a budete pravidelne užívať ako ja, potom sa určite dožijete 120 alebo až 140 rokov!“ On sám, napriek tomu, že svoju „vodu života“ pravidelne užíval, zomrel vo veku 47 rokov.

Každý z nás je každým dňom starší a starší. Aj keby sa nám podarilo druhých oklamať, čas nepozná nijaký kompromis.


Zdieľať: