Každý z návštevníkov potvrdí, že na Múzeum holokaustu sa nedá zabudnúť. Biela vydláždená cesta, ktorá vedie k pamätníku, je lemovaná nádhernými stromami. Každý strom bol zasadený na počesť konkrétneho človeka, ktorý sa v minulosti nebál pomáhať prenasledovaným Židom. Aj keď riskovali život, neváhali konať tak, ako im prikazovalo sebavedomie.

Keď človek kráča Alejou spravodlivých, vidí stovky tabuliek s menami. Sú medzi nimi mená ako Corrie Ten Boom či Oskar Schindler. Je to veľmi silný zážitok.

Uvedomil som si, že poznám množstvo ďalších ľudí, ktorí boli alebo sú schopní obetovať sa pre druhých. Mnohí žijú v našom okolí, blízko nás, v našom meste.

A čo my? Sme ochotní nezištne pomáhať? Možno nikto na našu počesť nezasadí strom. Možno sa nedočkáme ani vďaky. Ale o to predsa nejde. Ježiš povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“


Zdieľať: