Pred niekoľkými rokmi dosiahol Boris Becker vrchol svojich športových úspechov. Bol tenisovou „superstar“, svetovou jednotkou v rebríčku ATP, víťazom slávneho Wimbledonu. Jeho obdivovatelia však netušili, že stále častejšie pomýšľa na samovraždu. Podľa jeho vlastnej výpovede sa nachádzal v hlbokej duševnej kríze. „Bol som slávny,“ hovorí sám o sebe, „mal som úspechy a veľa peňazí – všetko, po čom ľudia dnes túžia. A predsa som namiesto šťastia cítil nepokoj, vnútornú prázdnotu a stále väčšiu nespokojnosť. Čo som si ešte mohol priať? Čo mi chýbalo a po čom som stále túžil? Nevedel som. Bolo to hrozné.“

Jeho svedectvo sa nápadne podobá príbehom ďalších ľudí – hercov, spevákov, športových hviezd, bohatých ľudí… Čo týmto ľuďom chýba? Nechýba niečo aj mne?


Zdieľať: