Nedávno som navštívila svoju sestru, ktorá pracuje ako vedúca detského oddelenia. Ukazovala mi svoje pracovisko a vysvetľovala, ako to tam funguje. Po celý čas sme počuli plač akéhosi dieťaťa, ktorý prichádzal z jednej izby. Vzala ma tam. Plakalo malé, asi ročné dieťa, ktorého telíčko bolo od hlavy po päty pokryté modrinami, škrabancami a jazvami.

Hneď mi napadlo, že dieťa muselo byť obeťou strašnej nehody. Potom som sa zblízka pozrela na jeho nôžky. Všade malo perom popísané nadávky a hrubé slová. Sestra mi povedala, že toto dieťatko nie je obeťou nehody, ale svojej matky. Jeho vnútorné zranenia boli také vážne, že nedokázalo prijímať nijakú potravu. Jazvy na šľapajach nôh boli od popálenín, spôsobených cigaretami.

Sestra sa sklonila k jeho postieľke, veľmi opatrne a nežne zdvihla dieťa a držala ho v náručí. Spočiatku sa dieťa rozplakalo ešte viac, akoby sa toto nevinné stvorenie bálo každého dotyku. Ale keď ho nežne privinula k sebe a milo sa mu prihovárala, dieťa sa pomaly začalo upokojovať. Napriek poraneniam a bolesti nakoniec prestalo plakať.

Toto dieťatko zostalo v mojej mysli živým symbolom ľudskej krutosti. Boh vštepil každej mame do srdca bezpodmienečnú lásku k svojmu dieťaťu. Vážte si preto svoje dobré mamy a pomáhajte tým, ktorí túto veľkú prednosť nemajú.


Zdieľať: