Keď pani Alberta Calwellová nastupovala v Southamptone na loď, spýtala sa lodníka:

„Je táto loď skutočne nepotopiteľná?“

„Pani,“ odpovedal, „ani sám Pán Boh by nedokázal potopiť túto loď.“

Večer 15. apríla 1912, počas svojej prvej plavby z Anglicka do New Yorku narazila nepotopiteľná loď na ľadovú horu a začala sa ponárať. Bol to Titanik. Tragédia sa odohrala 1600 míľ severne od New Yorku, uprostred Atlantiku. Ľadová hora spôsobila stometrovú trhlinu na trupe lode. Boli tam síce záchranné člny, no len pre menej než polovicu z 2200 pasažierov. Dve a pol hodiny po zrážke s ľadovcom bolo vo vodnom hrobe pochovaných takmer 1500 ľudí. Väčšina z tých, ktorí prežili, boli ženy a deti.

V tú strašnú noc mnohí muži kričali a v snahe zachrániť sa nebrali ohľad na druhých. Boli tu však aj takí, ktorí dobrovoľne ustúpili, aby iní mohli byť zachránení, a pritom vedeli, že zomrú. Otcovia pobozkali svoje ženy a deťom zakývali na rozlúčku. Priatelia sa naposledy objali a potom sa rozlúčili vediac, že sa už nikdy na tejto zemi neuvidia. Mnohí dobrovoľne zaplatili tú najvyššiu cenu za svojich priateľov – obetovali svoj život.

Život na našej zemi je veľmi neistý a riskantný. Si na to pripravený?


Zdieľať: