Istý zbožný muž meditoval každé ráno pod stromom, ktorého korene obmývala voda rieky, čo tiekla popod strom. Všimol si, že voda začala stúpať a medzi koreňmi zostal uväznený škorpión. Pretože mu ho bolo ľúto, vyslobodil ho, aj keď riskoval, že ho poštípe. Škorpión ho naozaj bodol, vzápätí skočil do vody a o chvíľu bol znova uväznený medzi koreňmi.

Muž sa nad ním opäť zmiloval a vytiahol ho, a škorpión ho opäť uštipol. Opakovalo sa to niekoľkokrát.

Akýsi človek šiel okolo. Chvíľu všetko pozoroval a potom povedal:

„Neviete, že to je škorpión? Pre škorpióna je prirodzené, že vás zakaždým, keď ho chytíte, poštípe!“

Zbožný človek mu odpovedal:

„Asi máte pravdu. Pre mňa je však prirodzené zachraňovať. Ak škorpión nemôže zmeniť svoju prirodzenosť a prestať štípať, prečo by som mal ja zmeniť svoju prirodzenosť a prestať zachraňovať?“


Zdieľať: