Neng Suan plakal v hlbokej agónii. Jeho jediný syn bol mŕtvy.

Neng mal so svojou manželkou päť dcér, ale v ich kultúre mali dievčatá veľmi nízku hodnotu. Keď sa niekto Nenga spýtal, koľko má detí, jeho odpoveď bola: „Mám jedného syna.“ Syn pre rodinu znamenal stabilitu, podporu v starobe a tiež nádej do budúcnosti. Ale teraz jeho jediný syn, jeho pýcha a radosť, náhle zomrel. Neng stratil všetko vrátane nádeje a budúcnosti.

Neng a jeho rodina žije v dedine na juhovýchode Ázie. Ak v tejto kultúre zomrú rodičia, ktorí nemajú syna, ich príbuzní si privlastnia všetok ich majetok vrátane pôdy, domu a dobytka. Dcéry nemali žiadne práva, akoby ani neexistovali. Neng so svojou ženou zrazu nemal žiadneho syna. Jeho život stratil zmysel.

Predtým, ako jeho syn zomrel, Neng navštevoval zhromaždenia protestantskej cirkvi. Jeho viera a nádej však zomrela spolu s chlapcom. Prestal navštevovať spoločenstvo veriacich. Jeho život sa zahalil do temnoty. Začal piť a onedlho aj fajčiť a žuvať khaini, čo je istý druh tabaku.

Neng stratil záujem o svoju prácu a čas trávil pri alkohole. Celá jeho rodina na neho zanevrela, okrem jeho ženy, ktorá rodinu podporovala obrábaním pôdy na záhrade v kopcovitom teréne. Pokúšala sa povzbudiť svojho zúfalého manžela, ale nezdalo sa, že by niečo mohlo priniesť pokoj jeho utrápenej duši.

V jeden večer Neng zapol rádio. Hľadal nejaké rozptýlenie. Našiel program, ktorý ho zaujal. Program sa volal „Hlas nádeje.“ Rečníkov hlas ho upokojil a posolstvo tohto programu prinieslo do jeho srdca pokoj. Od toho večera Neng každý večer počúval tento program.

Neng uveril Božiemu zasľúbeniu v Filipänom 4,13: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“


Zdieľať: