Taylor Hudson sa modlil a čakal. Do soboty už nemal ani penny a musel zaplatiť nájomné, nehovoriac o tom, že už nemal žiadne jedlo. Keď večer končil svoju prácou, prisadol si k nemu Dr. Hadrey. Pozrel na Hudsona a povedal: „Nemal si už dostať výplatu?“

„Myslím, že ste mi ju mali dať už dávnejšie.“

„Škoda, že si mi nepripomenul,“ povedal Dr. Hardey. „Mrzí ma to. Mal som veľa práce a úplne som na to zabudol. Hneď by som ti zaplatil, ale poobede som odniesol všetky peniaze do banky a do pondelka nemám žiadnu hotovosť.“

Hudson sa rýchle otočil a snažil sa zakryť sklamanie. V jednom momente si bol istý, že Boh odpovedal na jeho modlitbu a v ďalšom sa jeho nádej úplne rozplynula. Našťastie Dr. Hardey vyšiel z ordinácie. Hudson si kľakol vedľa stoličky. Zo začiatku sa modlil v panike, ale po chvíľke pocítil pokoj. Boh mu povedal, aby dôveroval a bol trpezlivý. O desiatej hodine večer Hudson dokončil svoju prácu. Obliekol si kabát a chystal sa odísť. V tom vtrhol dnu Dr. Hardey. „Aká smiešna vec sa mi práve stala,“ povedal. „Chystal som sa spať, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Prišiel mi zaplatiť jeden z mojich najbohatších pacientov… Čo mu to len napadlo platiť účet v sobotu večer o desiatej? A neplatil ani šekom ako inokedy, ale hotovosťou.“

Doktor vzal účtovnú knihu a zapísal platbu. Už chcel odísť, ale na niečo si spomenul. „Taylor, zober si tieto bankovky. Zvyšok ti vyrovnám budúci týždeň. A ešte niečo. Minule, keď som navštívil pacienta na druhom konci mesta, zrazu ku mne pristúpil nejaký muž a požiadal ma, aby som ti odkázal, že jeho žena sa uzdravila.“

Hudson stál ako omráčený. Na rukách mu naskočila husia koža. Bolo desať minút po desiatej a v ruke držal dosť peňazí, aby mohol zaplatiť nájom a ráno si kúpiť potraviny. A nielen to. Žena, za ktorú sa modlil, je úplne zdravá. Bol presvedčený, že určite zomrie, ale Boh vypočul jeho modlitbu. Teraz z istotou vedel, že môže dôverovať Pánu Bohu za všetkých okolností a vo všetkom, čo ho v Číne čaká.


Zdieľať: