
Kristus sa vždy stotožňoval s najmenšími, poslednými a stratenými.
Otec
Michal zvyčajne brával svoju rodinu na víkend niekam do prírody alebo na nejaké športové podujatie. Keď sa vrátili domov, rozložili si v kozube oheň, rozprávali sa spolu a jedli pukance.
Malý Jožko po jednom takomto výlete cestou domov neposlúchal. Otec ho niekoľkokrát napomenul, ale nič nepomáhalo. Nakoniec ho potrestal tak, že mal byť celý večer sám vo svojej izbe a nesmel sa zúčastniť spoločného „chrúmania“.
Keď už drevo v kozube praskalo a všetci ostatní si pochutnávali na pukancoch, Michal odišiel do izby za Jožkom a povedal mu: „Choď do obývačky za ostatnými. Ja tu zostanem namiesto teba.“
Vďaka tomu živému príkladu celá rodina na vlastnej skúsenosti okúsila, čo Ježiš urobil pre nás.