Erik sa posadil na mramorovú dosku matkinho hrobu. Požičanú pušku oprel o betónový obrubník a zamieril… Ohlušujúca rana a vzápätí ticho. Plán bol vykonaný. Od matkinej smrti sa zmietal v ťažkej depresii. Svoju bolesť sa pokúšal utopiť v alkohole. Upol sa na rôznych priateľov a neskôr na drogy. Výsledok? Stále zhoršujúci sa pocit bezradnosti a hlbokého zúfalstva. Jediným východiskom bude jeho posledný plán…

Obliekol si nový oblek, priateľom napísal list na rozlúčku a vydal sa na miestny cintorín. Lenže človek mieni a… Aj dobre premyslený plán niekedy nevyjde na sto percent. Puška v poslednej chvíli skĺzla po hladkom kameni a smrtonosná strela namiesto do hlavy vnikla do ramena. Rana silno krvácala.

Keď sa Erik po chvíli prebral z bezvedomia, zmocnila sa ho panika. V hlave mu vírili spomienky na detstvo a na mamu, ktorá mu tak veľmi chýbala. Spomenul si na to, ako sa mama v každej situácii spoliehala na Božiu pomoc, aj na to, ako sa s ním kedysi modlila. Nepoznal síce žiadnu „kostolnú“ modlitbu, ale z jeho ubolenej duše vytryskla úprimná prosba: „Bože, prosím ťa, pomôž mi!“

Nestalo sa nič zvláštne. Stále bol v kaluži vlastnej krvi. Ale zrazu pocítil nesmiernu túžbu žiť a zmeniť od základu svoj život. Zdravou rukou sa oprel o hrobku a pokúsil sa pomaly vstať. Podarilo sa. S obrovským úsilím sa ťažko zranený chlapec dovliekol k autu a takmer v bezvedomí sa dostal do blízkej nemocnice. Podstúpil ťažkú operáciu. Tím lekárov niekoľko hodín zápasil o jeho život. Po niekoľkých týždňoch sa vrátil z nemocnice domov. Skutočné uzdravenie však nastalo, až keď uveril v Pána Ježiša a odovzdal mu celý svoj život.

Dnes tento mladý muž pracuje v štátnom protidrogovom centre a spolupracuje na úspešnom projekte pomoci ohrozeným mladým ľuďom. Rovnako ako prorok Jeremiáš totiž pochopil, že Boh má s každým svojím dieťaťom svoje plány.


Zdieľať: