Ako mladý muž som sa dozvedel o jednom voľnom pracovnom mieste v meste, ktoré bolo vzdialené asi 30 kilometrov. Aby som túto prácu získal, musel som sa najprv predstaviť istému pánovi Neumannovi, ktorý mal na základe pohovoru rozhodnúť, či to miesto dostanem alebo nie.

Nemal som auto a tak som sa vydal na cestu peši. Cestou sa pri mne zastavilo auto a šofér mi ponúkol, že ma zvezie do mesta. Hovorili sme spolu o rôznych veciach.

Keď sme dorazili na miesto, rozlúčil sa so mnou slovami: „Prajem vám veľa šťastia, mladý muž!“

Keď som potom vošiel do kancelárie, kde sa mal konať prijímací pohovor, čakalo ma veľké prekvapenie. Za stolom som uvidel onoho ochotného šoféra, ktorý ma zviezol. Privítal ma s úsmevom: „Tak, pohovor už máme za sebou a vy môžete hneď nastúpiť.“

Myslím, že podobne to bude, keď príde Pán Ježiš. Ak sme sa s ním zoznámili v tomto živote, ak sme s ním chodili, rozprávali sa o našich každodenných záležitostiach, ak sme počúvali jeho slová z Písma Svätého, môžeme si byť istí, že keď príde, budeme ho môcť uvítať ako svojho priateľa, ktorý pre nás pripravil miesto v nebeských príbytkoch. Keď Ježiš príde, nebude zisťovať, či je tu niekto, koho by mohol zachrániť. Nie, nie. Ježiš príde pre konkrétnych ľudí, s ktorými sa už pozná. Príde pre tých, ktorí ho milovali, ktorí sa s ním rozprávali na modlitbe, ktorí v jeho sile žili v súlade s jeho zásadami. Ježiš príde pre svojich priateľov, aby ich vzal k sebe domov.


Zdieľať: