Nedávno som pri raňajkách počúvala Slovenský rozhlas. Redaktori rozprávali o tom, ako vybudovať dobrý a silný tím. Zaujala ma odpoveď jedného manažéra, ktorý povedal, že okrem iného podmienkou silného tímu je aj vzájomná pokora. Začudovala som sa. Dnes sa s týmto slovom často nestretávame. Dnes sa pokora „nenosí“. Napriek tomu si myslím, že mal pravdu.

Keď som sa raz rozprávala s jednou mladou ženou o tom, že pre dobré spolužitie v rodine je potrebná pokora, spýtala sa ma: „Čo je to pokora?“

Čo si myslíte vy, že je pokora?

Slovník slovenského jazyka uvádza túto definíciu: Pokora je duševný stav vyplývajúci z uznania vlastných nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti.

Myslím si, že pokora je vedomie, že nie som najmúdrejší, že nie som pupok sveta, že aj ja sa potrebujem učiť. Je to ochota brať ohľad na iných, nevynucovať si, že všetko musí byť tak, ako chcem ja, ochota prispôsobiť sa, ustúpiť, uprednostniť toho druhého, byť si vedomý svojich nedostatkov, mať v úcte Pána Boha i druhého človeka…


Zdieľať: