Pätnásť rokov som bol potápačom. Keby som mal hodiny strávené na morskom dne spočítať, prežil som tam dlhé mesiace. Mojou prácou bolo kontrolovať telefónny a telegrafný kábel, ktorý leží medzi Floridou a Antilami v Karibskom mori. Jedného dňa – stalo sa to pred piatimi rokmi – hlásila ústredňa poruchu. Niekde bol kábel poškodený a to znamenalo – hľadať. Inžinieri vypočítali, kde to asi bude, a naša káblová loď vyplávala. Asi po ôsmich hodinách plavby sme sa ocitli nad predpokladaným miestom poruchy.

Námorníci urobili kontrolné merania – 60m hĺbky. Dal som rozkaz pripraviť všetko na ponorenie. Pri čerpadlách som mal spoľahlivých ľudí, ktorí so mnou pracovali už roky. Boli sme zohraní a dobre sme si rozumeli. Chlapci mi obliekli skafander a vykonali sme posledné prípravy na spustenie na dno.

Loď bola vybavená najmodernejšími prístrojmi. V tej dobe to bol potápačský skafander, do ktorého sa vzduch vháňal cez hadice. Čerpadlá vzduchu boli automatické a s loďou som bol spojený telefonicky. Nakoniec som dal rozkaz, aby mi nasadili prilbu.

Ako som klesal hlbšie do mora, svetla postupne ubúdalo, až som konečne stál na dne. Neviem, či si viete predstaviť, ako vyzerá podmorský život. Miestami boli ohromné strapce korálov, obrovských húb a spleť dužinatých chalúh. Pustil som sa smerom, kde som predpokladal, že nájdem ponorený kábel. Asi po desiatich minútach som naň narazil. Bol poškodený, pravdepodobne od krabov. Nechal som spustiť oceľové lano s hákom, poškodený kábel som zavesil na hák a dal rozkaz, aby ho pomaly dvíhali.

Po chvíli však zisťujem, že na jednej strane kábel uviazol. Telefonujem hore a ponáhľam sa na to miesto, kde sa kábel zachytil o skaliská. Keď som prišiel bližšie, uvidel som, čo kábel držalo – obrovské chápadlo chobotnice! Takú chobotnicu som ešte nikdy nevidel. Ležala ukrytá medzi skalami a keď zbadala dvíhajúci sa kábel, chytila ho jedným z ramien v domnení, že je to nejaká korisť.

Volám do telefónu: „Stáť! Kábel drží chobotnica!“ Zhora počujem: „Dávaj si pozor! Nechoď k tej potvore! Je veľká? Máme ťa vytiahnuť?“ Odpovedal som, aby boli pripravení, no počkám, čo sa bude diať.

Chobotnica zatiaľ vyliezla zo svojej skrýše. Aj keď som videl už všeličo, priznávam, že z toho zvieraťa šla hrôza. Telo mala ako sud, chápadlá hrubé ako stehno dospelého človeka – asi tak štyri metre dlhé, pár hrozných očí a veľký zobák. Príšerná obluda! Zdvihla sa na svojich chápadlách, ktoré boli pokryté sacími bradavkami veľkými ako dlaň, a pomaly sa pohybovala smerom ku mne!

Nepochyboval som, že ma uvidela. Chcela si zrejme prezrieť neobvyklú vec zblízka. Volal som do telefónu, že sa blíži ku mne. Stála predo mnou a upierala na mňa svoje bezfarebné, strnulé oči. Jedno z jej ramien sa zvoľna naťahovalo za mnou. Chcela sa presvedčiť a ohmatať, čo to je.

Vpravo odo mňa bola v skale akási rozsadlina. Odhadol som vzdialenosť – a kým prúd spodnej vody dovoľoval, ponáhľal som sa k rozsadline. Len čo som sa do nej vtlačil, piesok sa zvíril a do rozsadliny sa vsunulo chápadlo. Chobotnica ohmatávala steny a hľadala niečo, čo v nej zmizlo. Pritlačil som sa čo najviac ku skale – ale potom sa všetko odohralo veľmi rýchlo. Chápadlo sa šmýkalo po stene skaly a zavadilo o lano a gumovú trubicu, ktorú som ťahal za sebou. Potom som zacítil silné ťahanie. Obrovskou silou ma vytiahla z úkrytu za hlavu. Bránil som sa bodákom a bil ním okolo seba. Zvírený piesok mi znemožňoval rozhľad. Chvíľami ma odmrštila, potom opäť drvila a dvíhala. Spadol som pod akési skalisko. Jedným chápadlom objala toto skalisko a moje nohy. Kričal som od bolesti. Zhora som počul hlas: „Hovor! Čo sa tam deje?“ Potom som ešte začul povel: „Hore!“ Lano sa napínalo, cítil som strašný tlak okolo bokov. Potom som omdlel.

Z bezvedomia som sa prebral až v nemocnici. Pri posteli stáli lekári, ktorí mi postupne oznámili tvrdú skutočnosť – obe nohy sú rozdrvené! „Budeme sa snažiť zachrániť vám ich, ale následky zostanú!“

Nedokážete si predstaviť, akú silu má toto zviera. Moja prilba a kovový kruh okolo krku boli pokrčené ako papier. Aby ma dostali zo skafandra, museli ho rozrezať. Pod vodou som bol vtedy posledný raz. Teraz som už len poradcom potápačov.


Zdieľať: