Jeden člen spoločnosti anonymných alkoholikov raz poslal redaktorke Anne Landersovej tento príspevok:

Pijeme, aby sme boli šťastní – a sme ešte viac nešťastní.

Pijeme, aby sme mali radosť – a sme smutnejší.

Pijeme, aby sme mali viac kamarátov – a potom sa viac hádame.

Pijeme, aby sme upevnili svoje priateľstvá – a pritom si narobíme ešte viac nepriateľov.

Pijeme, aby sme sa dobre vyspali – a zobúdzame sa neodpočinutí.

Pijeme, aby sme boli silní – a cítime sa ešte slabší.

Pijeme, aby sme sa upokojili – a ešte viac sa trasieme.

Pijeme, aby sme boli odvážni – a viac sa bojíme.

Pijeme, aby sme získali istotu – a viac pochybujeme.

Pijeme, aby sa nám ľahšie rozprávalo – a všetko ešte viac skomolíme.

Pijeme, aby sme sa cítili báječne – a potom sa cítime, akoby sme boli v pekle.

Pijeme, aby sme zabudli – a myšlienky nás prenasledujú ešte viac.

Pijeme, aby sme boli slobodní – a stávame sa otrokmi.

Pijeme, aby sme zo svojej pamäte vymazali problémy – a vidíme ich niekoľkonásobne viac.

Pijeme, aby sme mali krajší život – a privolávame si smrť.