Čo má spoločné tristokilový medveď s malým zatúlaným mačiatkom?

Asi toľko, ako buldozér s detskou trojkolkou… A predsa. Keď sa jedného rána objavilo v medveďom výbehu v jednej prírodnej rezervácii cudzie mačiatko, nikto z ošetrovateľov nepochyboval o rýchlom konci tohto mačacieho „výletu“. Starý grizly bol namrzený a svoje kráľovstvo si žiarlivo strážil. Vychudnuté mačiatko sa k nemu pomaly priplazilo… Grizly bez záujmu dojedol svoju porciu a potom sa spokojne vyvaľoval na slnku. Odvtedy žili títo dvaja svorne vedľa seba. Spolu sa hrali i delili o jedlo. Keď raz mačiatko ochorelo, ani medveď nechcel žrať…

Podobné príbehy sa odohrávajú aj medzi ľuďmi. Stretávame sa so spolužiakmi, kolegami, susedmi… Lenže priateľ je niečo oveľa viac. „Ak máš priateľa, máš viac ako on,“ povedal jeden filozof.

Dokážem niekomu ponúknuť svoje priateľstvo, alebo očakávam priateľské prejavy len od iných?


Zdieľať: