Na Olympijských hrách v Paríži, ktoré sa konali v roku 1924, štartovali dvaja mimoriadni bežci. Obaja boli z Anglicka. Ich príbeh sa stal hlavným námetom filmu Ohnivé vozy.

Jeden z bežcov, volal sa Harold Abrahams, trpel komplexom menejcennosti. Aj keď jeho otec bol veľmi zámožný a Harold bol prijatý na prestížnu univerzitu v Cambridge, stále mal pocit, že musí niekomu niečo dokazovať. Bol to Žid a bol veľmi citlivý na akékoľvek urážky. Veľmi mu napríklad vadilo, keď o ňom niekto vyhlásil, že nie je Angličan. Podobné poznámky nebol schopný premlčať, musel sa ohradiť a ak to bolo nevyhnutné, tak aj pobiť. Nakoniec sa z neho stal najlepší britský bežec a získal zlatú olympijskú medailu.

Na severe v škótskej vrchovine žil ďalší muž, ktorý sa túžil stať najrýchlejším bežcom sveta. Eric Liddell sa narodil v Číne, neskôr sa vrátil do rodnej zeme svojich rodičov. Ako oddaný kresťan si sľúbil, že sa raz vráti do Číny a bude tam svedčiť o Bohu. Najprv však chcel vydať svedectvo svojím behom.

Obaja muži boli vybraní do britského olympijského tímu a odišli do Francúzska s vysokými cieľmi. Roky, ktoré Abrahams strávil tvrdým tréningom, priniesli svoje ovocie: získal zlatú medailu v šprinte na sto metrov. Neskôr si vzal za manželku prekrásnu herečku a dožil sa vysokého veku.

Pre Erica sa však z olympijských hier stala nočná mora. Dozvedel sa, že kvalifikačný beh na sto metrov sa pobeží v nedeľu, teda v deň, ktorý považoval za biblický odpočinok. Aj keď bol na neho vyvíjaný obrovský tlak, dokázal mu odolať a kvalifikačného behu sa nezúčastnil. Jeho nádej na získanie olympijského zlata sa rozplynula. Potom sa mu však ponúkla príležitosť zúčastniť sa behu na štyristo metrov. Liddell sa na túto vzdialenosť síce nepripravoval, ale behu sa zúčastnil a na veľké prekvapenie všetkých zvíťazil.

Priatelia, prečo a ako bežíte? Snažte sa, aby váš beh o život bol vďaka Božej milosti víťazný.


Zdieľať: