Firma, ktorú som manažoval, vlastnila niekoľko cisternových vozidiel a zamestnávala niekoľkých šoférov. V tom čase platili vojnové obmedzenia, takže sme mohli jednotlivým zákazníkom predať len presne stanovené množstvo paliva. Vyzeralo to tak, ako keby niektorí šoféri okrádali našich stálych zákazníkov a prebytky predávali svojim známym. Nevedel som o tom. Dozvedel som sa to, keď za mnou prišiel človek, ktorý sa vyhlásil za štátneho inšpektora a chcel peniaze za to, že bude mlčať. Predložil mi dôkazy a vyhrážal sa, že ak mu nezaplatím, odovzdá ich prokuratúre.

Vedel som, že sa nemám čoho báť, ale aj tak som mal strach. Bolo mi z toho zle. Tri dni a tri noci som nejedol a nespal. Stále som rozmýšľal, či mám tomu chlapovi zaplatiť 5 000 dolárov alebo mu mám povedať, nech si robí čo chce.

Začal som rozmýšľať, čo najhoršie sa mi môže stať, keď mu nezaplatím a on dá dôkazy prokuratúre. Dospel som k tomu, že moja firma môže skrachovať, ale nič horšie sa stať nemôže. Zavrieť ma nemôžu, len kariérne zničiť. Musel by som si akurát hľadať novú prácu.

Pomaly som sa začal zbavovať zúfalstva, ktoré sa ma zmocnilo. Upokojil som sa a opäť som bol schopný premýšľať. Napadlo mi riešenie – o celej veci povedať svojmu advokátovi. Možno príde na niečo. A tak som hneď ráno šiel za advokátom. Poradil mi, aby som šiel za prokurátorom a povedal mu pravdu. Poslúchol som ho. Na moje prekvapenie mi povedal, že táto akcia sa tiahne už niekoľko mesiacov a ten takzvaný štátny inšpektor je v skutočnosti podvodník, ktorého hľadá polícia. Viete si predstaviť ako sa mi uľavilo?

Keď sa najbližšie ocitnete v nejakých problémoch, možno vám pomôže riadiť sa podľa týchto troch krokov:

1. Položte si otázku: Čo najhoršie sa mi môže stať?

2. Snažte sa prijať to a zmieriť sa s tým.

3. V pokoji sa snažte najhoršiu alternatívu nejako vylepšiť.


Zdieľať: