V januári 2019 sa svet Sarah Norquoyovej zatriasol od základov. V priebehu dvoch týždňov jej zomrela najlepšia priateľka a jej mame diagnostikovali demenciu. Demenciou trpí aj jej otec. Uvedomila, si že aj napriek zákernej chorobe im môže venovať pozornosť.

Napriek tomu, že rodičia častokrát nespoznávajú vlastnú dcéru, k sebe navzájom sa správajú bez zmeny. Raz otec prišiel k mame, začal jej česať vlasy a potom ju nežne pobozkal na čelo. Inokedy odprevadil mamu k autobusu, zamával jej a rýchlo sa ponáhľal k oknu, aby jej z opačnej strany domu zamával ešte raz.

Počas starostlivosti o mamu, ktorej stav je vážnejší, častokrát plače, pretože sa pozerá na ženu, ktorá vychovala tri deti a sama sa jedným stáva. Pravidelne zabúda, že jedno z jej detí zomrelo pred 12 rokmi a pýta sa, kde je alebo čo sa mu stalo. Denne musí mamu učiť základné veci ako jesť, prechádzať cez ulicu alebo držať šálku.

Demencia je srdcervúca a predlžuje proces smútenia, pretože v istom zmysle smútite za živými. „Pri živote ma drží jedna útecha – moja mama zabudla na veľa vecí, ale nezabudla milovať.“


Zdieľať: