Keď som bola malá, často som cestovala s rodičmi verejnou dopravou. Jedného večera sme sa s mamičkou vracali domov. Nastúpili sme do autobusu, ale po nejakom čase sme zistili, že prechádzame pre nás úplne neznámymi ulicami. Začínalo sa stmievať. Vystúpili sme a ocitli sa v opustenej časti mesta, o ktorej sa nedalo povedať, že je bezpečná. Nemala som tušenie, kde sme. Všetko, čo som mohla robiť, bolo držať sa mamy za ruku a ísť tam, kam šla ona. Počas cesty sme si neustále opakovali slová žalmu 34: „Pánov anjel táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja a chráni ich.“

Cesta nás napokon doviedla do obývanej oblasti, odkiaľ sme už našli spoj, ktorým sme sa vrátili domov. Celý čas som bola pokojná, pretože som si bola istá, že mamička ma dovedie domov.

Ak sa dnes ocitnete na nebezpečnom mieste, držte sa Božej ruky. Povedie vás a postará sa o vás.


Zdieľať: