Keď bol môj syn ešte celkom malý, umývanie vlasov bolo vždy veľkým problémom. Keď som mu dala na vlasy šampón, sedel vo vani celkom pokojne. Ale keď som pridala vodu, aby som urobila penu, vždy sklonil hlavu dopredu a šampón mu stiekol do očí. Samozrejme, že ho to začalo štípať a on plakal a kričal. Neraz som sa mu snažila vysvetliť, že keď bude hlavu držať zaklonenú a pozerať sa na mňa, šampón sa mu do očí nikdy nedostane. Pochopil to, ale len čo som mu chcela vlasy opláchnuť, strach premohol rozum i dôveru v to, čo som povedala, a znovu sklonil hlavu dolu. Prirodzene, šampón mu začal stekať po tvári a znovu sa dostal do očí.

Pri jednom kúpaní, keď som sa opäť snažila presvedčiť ho, aby držal hlavu zaklonenú a dôveroval mi, som si odrazu uvedomila, ako sa táto situácia podobá môjmu vzťahu s Bohom. Viem, že Boh je môj Otec, a som si istá, že ma miluje. Som presvedčená, že mu dôverujem, ale keď niekedy príde ťažká situácia, zľaknem sa a prestanem sa na neho pozerať. Tak sa problém nikdy nevyrieši a moje obavy sú ešte väčšie – ako keď vám šampón oslepí oči.

Aj keď môj syn vedel, že ho mám rada, v panickej situácii mi nedokázal dôverovať. Chcela som ho chrániť, ale presvedčiť ho o tom nebolo ľahké –, najmä keď nič nevidel, len cítil, ako mu voda steká po tvári. Trápilo ma, že mi nedôveruje, a preto musí trpieť. Som si istá, že aj Boha zraňuje, keď vidí, že mu nedôverujeme a potom trpíme.

Keď prichádzajú problémy, Biblia nám radí zdvihnúť hlavu a hľadieť na Boha. Vie, ako nám pomôcť a chrániť nás; len ho musíme počúvnuť. Keď sa teraz ocitnem v situácii, že by som sa mohla ľahko zľaknúť, vždy si predstavím môjho syna vo vani, ako na mňa hľadí a učí sa dôverovať mi. Potom sa spýtam Boha, čo mám robiť. Niekedy ma jeho odpoveď naľaká, ale v jednej veci som si istá – nikdy mi nenaleje šampón do očí!


Zdieľať: