Ľudia, ktorí v tridsiatych rokoch 20. storočia prežili Veľkú hospodársku krízu, majú voči bankám veľkú nedôveru. Pri kolapse veľkých finančných inštitúcii prišli o všetky, alebo takmer o všetky svoje úspory. Väčšina z nich preto začala ukladať peniaze na miesto, ktoré považovali za bezpečné. Problém však spočíval v tom, že nikomu nepovedali, kde peniaze ukryli, takže po ich smrti zostali ukryté niekde v dome. Stáva sa, že po rokoch objavia noví majitelia alebo príbuzní na pôjde kufor plný cenností alebo sa im z roztrhaného kresla vysype hŕba bankoviek.

Niečo podobné čítame aj v Ježišovom podobenstve o poklade na poli. Toto podobenstvo hovorí o mužovi, ktorý si prenajal pole, aby mohol pestovať obilie. Keď oral pluh narazil na niečo pevné. Veľký kameň? Nie, bola to okovaná truhlica. Muž hneď vie, že narazil na poklad. Odloží pluh a uteká domov. Požičiava si, prosí, všetko predáva, len aby si mohol kúpiť toto pole. Príde o svoju poslednú košeľu, ale je šťastný, pretože získa poklad.


Zdieľať: