Keď som mal sedemnásť, zažil som príhodu, na ktorú nikdy nezabudnem. Zasiala do môjho srdca semeno nenávisti. Bolo 31. decembra. V Hornom Savojsku pri Thonon-les-Bains sme v reštaurácii čakali príchod Nového roka. O druhej hodine ráno reštauráciu zatvorili. Turisti sa zišli v inej miestnosti. S priateľmi sme sa tam šli pozrieť, pretože sme boli zvedaví. Istotne sme narobili hluk. Všetci si nás prezerali. Stál som vpredu. Odrazu sa akýsi dvadsaťročný mladý muž zodvihol, prešiel cez halu smerom ku mne. Všetci nás sledovali pohľadom. Vybral z vrecka mincu, podal mi ju a s neuveriteľnými pohŕdaním povedal: Tu máš, starký! Bol by som býval radšej, keby ma udrel päsťou. Dlho som si hovoril: Musím toho chalana nájsť. Budem cvičiť s činkami, naučím sa karate, boxovať. Rozmliaždim ho na márne kúsky.
Potom som sa stal kresťanom. Srdce sa mi zmenilo. Boh ma zbavil ducha nenávisti, ktorý mi radil vracať rany. Daroval mi pokoj. Vtedy som spoznal život a pochopil, že práve slaboch prenasleduje, utláča a pohŕda. Silák miluje!


Zdieľať: