Keď mala 18, odhodila svoju zbožnú masku a odišla od rodičov. Chcela byť slobodná a užívať si život. Čoskoro ju poznali na každej diskotéke. Mala stále viac priateľov. To veľké šťastie síce ešte neprišlo, ale raz určite príde. Aspoň si to myslela.

Potom otehotnela. „No, je veľa matiek, ktoré samy vychovávajú svoje deti. Veď to nie je až taká tragédia,“ pomyslela si. Ale s malým dieťaťom to už nebolo „in“. Stále častejšie začala pociťovať osamelosť.

Namiesto veľkého šťastia zo slobody prežívala jednu krízu za druhou. Takto si veru život nepredstavovala. Keď nemohla spať, prichádzali jej na um verše z Biblie, ktorú si kedysi doma s rodičmi čítali. Je na tom azda niečo viac, než si myslela?

Po roku opäť otvorila Bibliu a prečítala si prvú kapitolu proroka Izaiáša. Kľakla si a vyznala Bohu všetky hriechy. Bolo to ako keby jej zo srdca spadol veľký kameň.

Na druhý deň zavolala rodičom. Povedala im, že práve našla vytúžené šťastie. Odteraz sa smie opierať o Toho, ktorému odovzdala svoj život.


Zdieľať: