Dievčatá sa rady hojdajú. Netušil som to, kým sme sa s Noelene nestali starými rodičmi. Po nekonečnom čakaní prišla na svet prvá vnučka a zanedlho druhá. Potom sme sa nestíhali čudovať: Dievčatá sa chceli hojdať na každej hojdačke, ktorú zbadali.

Začalo sa to skôr, ako sa naučili chodiť. Už ako malé batoľatá by sa najradšej nechali hojdať celý deň. Ako rástli, ich láska k hojdaniu sa zväčšovala. Hojdali sa vyššie a vyššie, až boli tak vysoko, že sa im z toho iskrilo pred očami.

Keď som ich tak pozoroval, uvažoval som o tom, či to nie je náhodou najvýstižnejší obraz bezstarostného detstva a mladosti – vlasy vám vejú vo vetre, netrápia vás žiadne starosti a dlhé hodiny sa vznášate dopredu a dozadu.

Zdá sa mi, že je to výstižná ilustrácia milosti v živote kresťana – každého kresťana. Ježiš nás oslobodzuje! Ježiš nám vnáša do života ľahkosť, radosť z toho, že môžeme žiť ako Božie deti. „Veľa ľudí žije v tichom zúfalstve,“ napísal Henry David Thoreau. Nikdy neokúsili ľahkosť milosti. Sú zaťažení hriechom. Sú jeho otrokmi. Ježiš hovorí: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu… Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (Ján 8,34-36)

Naše minulé hriechy – to, čo sme spáchali, čo sa nám nepodarilo – nás ťahajú k zemi, ohýbajú nám chrbát. Naše súčasné hriechy – zlé návyky, hlboko zakorenené nepríjemné spôsoby správania, ktorých sa nevieme zbaviť – nám sťažujú život. Ježiš nás ich chce zbaviť. Ponúka nám slobodu, odpúšťa nám a dáva nám nový život. Prebúdza v nás radosť a ľahkosť, akú prežíva malé dieťa na hojdačke.

A ďalej hovorí: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (verš 32) Tou pravdou je On sám. (Ján 14,6) Treba začať poznávať Ježiša. Poznávať ho stále viac. Každý deň. Hneď teraz.


Zdieľať: