Legenda hovorí, že v jednej dedine boli všetci obyvatelia nevidomí. Jedného dňa prechádzal okolo muž na slonovi. Šesť mužov, ktorí sa to dopočuli a nevedeli si slona predstaviť, ho poprosili, či by im dovolil dotknúť sa tohto veľkého zvieraťa.
Muž súhlasil a každého z týchto šiestich mužov doviedol k inej časti slona. Všetci nevidomí ohmatávali a hladkali slona dovtedy, kým si neboli istí, že už vedia, ako slon vyzerá.
Celí nadšení sa vrátili do dediny. Obyvatelia sa zhromaždili okolo nich, aby si vypočuli, ako vyzerá slon. Prvý muž, ktorý si ohmatal slonov bok, povedal: „Slon je ako veľký hrubý múr. Rovný a drsný.“
„Nezmysel,“ povedal druhý muž, ktorý ohmatával slonove kly. „Je skôr krátky, okrúhly, hladký ale veľmi ostrý. Ja by som slona neprirovnal k múru, ale k oštepu.“
Tretí muž, ktorý sa dotýkal slonovho ucha, začal okamžite namietať: „Vôbec nevyzerá ako múr ani ako oštep. Je ako obrovský list z hrubého vlneného koberca. Keď som sa ho dotkol, pohol sa.“
„Nesúhlasím,“ povedal štvrtý, ktorý ohmatával chobot. „Ja by som povedal, že slon je ako velikánsky had.“
Piaty muž takmer vykríkol na znak nesúhlasu. Dotýkal sa nohy, preto dospel k záveru: „Slon je okrúhly a hrubý – ako strom.“
Šiesty muž, ktorého neznámy povozil na slonovi, protestoval: „Či naozaj nikto z vás nedokáže správne opísať slona? Veď je to ako gigantická pohybujúca sa hora!“
Šiesti muži sa ešte dlho hádali, ako vyzerá slon. Horšie však bolo to, že nikto v dedine si v ten deň na základe ich dohadov nevedel predstaviť, ako vlastne vyzerá slon.
Na tú istú vec sa môžu rôzni ľudia pozerať z rôznych strán. A každý má svoju pravdu. V živote je dôležité naučiť sa akceptovať pohľad tých druhých a nepovažovať za správne len to, ako veci vidím ja. Keby sme svoje pohľady zosúladili, spoločne vytvorený obraz by bol určite reálnejší.


Zdieľať: