Počul som jeden fascinujúci príbeh, ktorý vhodne ilustruje, čo znamená, keď sú ľudia od seba navzájom nezávislí. Odohral sa na Južnom póle. Na tomto mieste, kde panujú extrémne podmienky, sa musela lekárka vydať do rúk svojich pacientov. Doktorka Jerri Nielsonová sa dopočula, že vedecká základňa na Antarktíde hľadá lekára. Keďže krátko predtým sa rozviedla, využila túto príležitosť a nechala sa tam zamestnať. Na vedeckú základňu dorazila v období, keď sa tam začínalo leto. S príchodom zimy väčšina polárnikov odišla a nechali tam Jerri Nielsonovú so štyridsiatimi vedcami, robotníkmi a pomocným personálom. Posledné lietadlo odletelo 15. februára. Potom teplota klesla na -40 °C a letecký benzín sa premenil na želatínu. Nikto sa odtiaľ nemohol dostať skôr ako v novembri. Na začiatku marca si doktorka Nielsonová nahmatala v pravom prsníku hrčku. Jerri bola vo vážnom ohrození života. Nebolo na čo čakať. Požiadala svojich pacientov, aby jej pomohli. Naučila ich ošetrovať ju a pichať injekcie. Zvárač jej pod jej vedením urobil biopsiu. Ďalší zabezpečovali chemoterapiu. S ich pomocou nakoniec prežila.

Keď sa navzájom podopierame, môžu sa podariť veľké veci.


Zdieľať: