Mária Jackulíková o svojom spolupracovníkovi povedala:

Nikdy sa nesťažoval.

Nikdy nepovedal, že sa mu ťažko dýcha alebo že má nejaké problémy.

Nikdy nepovedal: „Je mi zle. Zle sa cítim.“

Mal obrovský prehľad. Vedel, kde môžeme ísť a kde nemôžeme; kde je to bezpečné a kde nie. Bol našou oporou. Mohli sme sa naňho vždy obrátiť.

Nerobil medzi ľuďmi rozdiely. S každým sa porozprával, či to bol politik alebo bezdomovec.

Každého pozdravil slovami: Úctivá poklona.

Nikdy na nikoho nenadával. Prežili sme spolu veľa času pri cestovaní i práci. A hoci sa stalo, že sa mu niekto nepáčil alebo s niekým nesúhlasil, nikdy na nikoho nenadával.

Nebol dokonalý, mal svoje chyby. Ale rád pomáhal. Keď ste boli pri ňom, cítili ste jeho prirodzenú autoritu.

Naučil nás, že základom poskytovania akejkoľvek pomoci je pokora – veľká pokora.

Naučil nás, že nech sme kdekoľvek, máme byť pre tých druhých anjelmi.

Poznáte jeho meno?


Zdieľať: