Šavarš Karapetijan bol majster športu Sovietskeho zväzu v plávaní. Pokoril niekoľko svetových rekordov. Nebol však len cieľavedomý a vytrvalý športovec, ale mimoriadne odvážny a obetavý mladý muž. V septembri r. 1976, keď počas tréningu bežal v Arménskom meste Jerevan po hrádzi jazera, tesne pred ním zišiel z cesty trolejbus s 92 pasažiermi a zrútil sa do chladnej vody jazera. Šavarš neváhal, zhodil zo seba šaty a vrhol sa do kalnej vody. Nohami rozbil okno trolejbusu a z hĺbky 10 m po jednom vynášal ľudí na breh. Po tridsiatom ponorení stratil vedomie. Ale podarilo sa mu zachrániť život 20 ľuďom.

Dostal silný zápal pľúc a 46 dní bol v bezvedomí. Keď sa ho po prepustení z nemocnice reportéri pýtali, čo bolo na celom zážitku najstrašnejšie, odpovedal: „Vedel som, že nezachránim všetkých, a bál som sa, že nad hladinu vytiahnem človeka, ktorému sa už nebude dať pomôcť. Bola tam tma a takmer nič som nevidel. Pri jednom potopení som namiesto človeka schmatol sedačku. Miesto toho som mohol zachrániť život. To ma desí dodnes.“

Zdalo sa, že jeho kariéra je v koncoch. On sa však zotavil a opäť pridal ďalší svetový rekord. Keď ukončil plaveckú kariéru, našiel si civilné zamestnanie. Nestratil však odvahu zachraňovať. 19. februára 1985 došlo v Arménsku k požiaru športovej haly. Šavarš bol opäť tam. Vrhol sa do plameňov a vynášal ľudí až kým sám nezamdlel v dôsledku popálenín a priotrávenia dymom.

Vďaka hrdinstvu mu udelili niekoľko významných ocenení. A počas zimných olympijských hier v Soči dostal príležitosť niesť fakľu s olympijským ohňom dokonca dvakrát.

Posledné roky sa Šarvaš Karpetjan usadil v Moskve, kde má malý obchodík s obuvou, ktorému dal príznačné pomenovanie: „Druhý dych“.