autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nie v tom, čo máme, ale v tom, čo sme, je naša osobnosť.
Spriahnuť sa láskou
V čase strašného vojnového roku 1940 si Hitlerova armáda bez problémov podrobila Európu. V najneočakávanejšej chvíli jasne zažiarilo svetlo Božej milosti. Japonský diplomat sa ocitol na rozhodujúcej križovatke života. V jeho rukách bol osud tisícok ľudských životov.
Čiune Sugihara sa mal stať lekárom, aspoň otec si to tak prial. Čiune však nemal záujem o kariéru v zdravotníctve. Keď šiel na prijímacie skúšky na lekársku fakultu, úmyselne test nenapísal dobre. Keď otec zistil dôvod neprijatia, zúril. Kričal na syna, že sa prestane starať o jeho vzdelanie.
Čiune sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Pracoval, aby si zarobil na školné. Prihlásil sa na univerzitu a vyštudoval angličtinu. V novinách objavil inzerát, že ministerstvo zahraničných vecí hľadá diplomatov. Rozhodol sa, že bude slúžiť svojej vlasti ako diplomat. Čiune hovoril niekoľkými jazykmi. Vedel sa pohybovať v plytkých vodách diplomatického života. Otvárali sa pred ním jedinečné možnosti. V Mandžusku sa mu podarilo uzatvoriť dôležitú zmluvu s Ruskom. Keď vypukla vojna, poslali ho do pobaltskej Litvy. Jeho úlohou bolo zhromažďovať spravodajské informácie o pohyboch vojsk.
V roku 1940 vydal Hitler rozhodnutie vyhladiť židovské obyvateľstvo. Nacisti zatvorili cestu na západ; na východe bola Červená armáda. Čas sa neúprosne krátil. Židia hľadali miesto, kam utiecť. Objavili ostrov Curacao v Karibiku, ktorý patril Holandsku a ktorý nevyžadoval vstupné víza. Jediná cesta však viedla cez Japonsko. Nutne potrebovali japonské tranzitné víza, bez ktorých nemohli prejsť cez ruské územie.
Stovky zúfalých Židov prišli za Sugiharom. Bez toho, aby mal povolenie z Tokia, pracoval 18 hodín denne a vydal približne 2000 víz. Posledné dopisoval v okamihu, keď sa vlak, ktorý ho odvážal na nové pôsobisko, už rozbiehal.
Na konci vojny bol Sugihara prepustený z diplomatických služieb. Napriek vysokému vzdelaniu bol nútený vykonávať podradnú prácu, aby uživil svoju rodinu. Mnoho rokov odmietal hovoriť o tom, čo sa stalo. Nakoniec, po veľkom naliehaní, vysvetlil, prečo urobil to, z čoho on sám ani jeho rodina nemala nijaký zisk. Jednoducho povedal: „Urobíte správnu vec, pretože je správna.“