Jedného pekného zimného dňa sme sa vybrali na krátku túru. V lese bolo na chodníku blato, ale keď sme vyšli vyššie, na chodníku bola námraza a potom aj sneh. Pred sebou sme zrazu zreteľne pozorovali stopy. Niekto šiel pred nami. Najprv sme videli len jedny stopy. Keď sa však na čistinke chodník rozšíril, jasne sme videli, že pred nami idú traja ľudia. Podľa stôp sme hádali, že pred nami ide jeden muž a dve ženy alebo jeden muž a žena a dieťa alebo jeden muž a dve deti. Na vrchole sme sa s nimi stretli – bol to naozaj otec, mama a ich dcéra.

Na ceste životom zanechávame podobné stopy svojím správaním. Naše slová, naše činy, naša práca, naše úsmevy – to všetko zanecháva čitateľný odtlačok pre tých, ktorí idú za nami.


Zdieľať: