Istý mladý muž bol odsúdený na niekoľko rokov väzenia. Sudca ho poznal od detstva, pretože sa priatelil s jeho otcom – známym odborníkom v oblasti práva a autorom vynikajúcich právnych príručiek.

„Pamätáte si svojho otca?“ spýtal sa ho sudca.

„Áno, veľmi dobre si ho pamätám,“ odpovedal mladý muž.

Aby zistil viac, pýtal sa ďalej: „Ktorá spomienka na otca sa vám najjasnejšie vynára v pamäti teraz, keď ste odsúdený?“

Chvíľu bolo ticho. Potom sudca dostal odpoveď, akú nečakal: „Spomínam si, ako som raz prišiel za ním, pretože som potreboval radu. Pozrel sa na mňa od knihy, ktorú práve písal, a povedal: ´Choď preč, chlapče! Mám strašne veľa roboty!´ Keď som sa s ním chcel porozprávať, otočil ma a povedal: ´Zmizni! Musím dokončiť túto knihu!´ Vážený pán sudca, vy naňho spomínate ako na veľkého právnika, ja ako na strateného priateľa.“

Sudca si zašomral: „Beda! Kniha je síce dokončená, ale chlapec je stratený!“

Ak máš naozaj rád svojho ocka, pomôž mu nájsť si trochu času na krátku prechádzku alebo na nejakú spoločenskú hru… Určite budete mať z toho obaja radosť.


Zdieľať: