Keby mal Albert charakterizovať svoj život, stačilo by mu na to jedno slovo – násilie. Vôbec sa tomu netreba diviť. Albert sa narodil v malom americkom meste ako syn čiernej prostitútky a bieleho obchodníka.

Jeho matka Emma bola prostitútka, gamblerka a pašeráčka. Každý deň ste ju mohli nájsť neďaleko železničnej zastávky. Keď sa opila, bola brutálna, veľmi brutálna. Albert si pri nej užil toľko hrubosti a násilia, že keď mal 11 rokov už to jednoducho nevydržal a ušiel. Stal sa z neho tulák a vagabund.

Násilie a hrubosť sa stali podstatou jeho bytia. Polícii sa ho podarilo chytiť a poslať do armády. Ale ani tam ho nedokázali udržať. Niekoľkokrát utiekol. Vždy znovu ho museli zatknúť za rôzne výtržnosti. Násilie bolo jednoducho v ňom.

Nakoniec bol odsúdený na 28 rokov v najprísnejšom väzení. Po sedemnástich rokoch si uvedomil dôležitú pravdu – ak zaobchádzate s ľuďmi ako so zvieratami, stanú sa naozaj zvieratami.

Raz bol za akýsi malý priestupok zase premiestnený do samotky bez svetla. Asi po štrnástich dňoch sa mu zdalo, že počuje stekať vodu po stenách. Strašne sa naľakal. Bál sa, že sa utopí vo vlastnom väzení. Padol na zem, päsťami udieral do betónu a kričal: „Pomoc! Pomóóc! Pomôžte mi niekto!“

Potom počul akýsi hlas, ktorý mu povedal: „Ty nie si zviera. Ty si človek. Ty nie si zviera, ale človek.“ V tom hlase cítil nepredstaviteľnú jemnosť a mäkkosť. Trvalo to len pol minúty, ale v tej chvíli sa úplne zmenil jeho život. Nezostalo v ňom ani stopy po násilí. Spýtal sa: „Čo mám robiť?“ Hlas mu odpovedal: „Povedz im, že si sa tu stretol so mnou.“

Takýmto zvláštnym spôsobom sa tento stratený človek stretol s Bohom. Bol to neopakovateľný okamih, od ktorého sa jeho život začal uberať úplne opačným smerom.


Zdieľať: