Cicero bol piatym zo štrnástich detí chudobnej rodiny v odľahlom regióne severovýchodnej Brazílie. Bol to tichý chlapec, ktorý musel ťažko pracovať. Jeho otec bol zamestnaný u farmára, ktorý bol adventista. Keď mal Cicero dvanásť rokov, farmár pozval aj jeho a dal mu prácu na farme.

Jedného dňa chlapci trhali burinu, keď zrazu začuli krik. Keď sa obzreli, uvideli Cicera, ktorý sa nevedel udržať na nohách. Hneď utekali k nemu. Zistili, že Cicero nie je v poriadku. Spomenuli si, že v to ráno pracoval s prípravkom na odstránenie hmyzu. Pochopili, že sa musel pri tom otráviť. Ricardo chcel bežať po pomoc, no Cicero ho zastavil. „Teraz pôjdem spať,“ povedal Cicero. „Vy však nasledujte Ježiša a všetkým povedzte, aby sa pripravili na jeho skorý druhý príchod. Chcel by som sa s vami stretnúť v nebi.“ Ricardo bežal po pomoc, no Cicero začal strácať vedomie.

Keď im sused pribehol na pomoc, Cicero bol už v bezvedomí. Naložili ho do auta vyrazili na 20-minútovú cestu do najbližšej nemocnice. Lekári sa snažili chlapca oživiť, ale on už nereagoval. Do hodiny zomrel.

Ricardo a José povedali mame, čo im Cicero pred smrťou. Ich mama chodievala na bohoslužby, ale otec jej v tom bránil. Nedovolil, aby bola pokrstená. Po Cicerovej smrti sa napriek tomu spolu s dcérou a Josem rozhodli nechať sa pokrstiť. Cicerovo svedectvo ich priviedlo ku Kristovi.

Charlotte Ishkanian

Zdieľať tento príbeh: