Môj malý syn chodil za mnou celé hodiny po dome. Snažila som sa vymyslieť mu nejakú hru s autíčkami, zaujať jeho pozornosť obrázkovou knihou, ale všetka moja snaha bola úplne zbytočná. Chcel byť stále pri mne. Chvíľami som ho dokonca musela držať za ruku. Nemohla som si ani na okamih sadnúť a prečítať si časopis, v pokoji sa najesť ani zavolať priateľke. Cupkal za mnou ako verný tieň, nikdy ma nespustil z očí. Celý deň chcel byť blízko pri mne – a mňa to znervózňovalo.

Náhle som sa zastavila a pozrela na seba ako na Božie dieťa. Čo by sa stalo, keby som tak verne chodila celý deň za svojím Bohom? Určite by som videla, ako otvára svoju náruč a teší sa z prítomnosti svojho dieťaťa. Vyčítal by mi, že mu nedám ani chvíľu pokoj? Hneval by sa na mňa, že chcem byť celý deň v jeho blízkosti? Určite nie. Keď som si uvedomila, ako veľmi ma miluje môj nebeský Otec, dokázala som zahrnúť láskou aj svojho synčeka a venovať mu pozornosť.


Zdieľať: