Na západnom pobreží Indie, neďaleko Bombaja, žijú Parsovia, potomkovia kedysi slávneho ľudu. Pred 1400 rokmi odišli z Perzie, ktorú vtedy obkľúčili Arabi a zaviedli v nej islam. Parsovia dnes tvoria zlomok obyvateľom Indie. Nie je ich ani stotisíc a stále sa ich počet znižuje; majú však obrovský vplyv na spoločnosť. V ich radoch nájdete kapitánov priemyslu, popredných lekárov a ďalších odborníkov a umelcov.

Ich náboženstvo, kvôli ktorému odišli zo svojej zeme, bolo v období, keď bola Perzia mocnou ríšou, veľmi rozšírené. Jeho zakladateľom bol Zoroaster, ktorý učil, že zem, voda a oheň sú posvätné. Chrám Parsov sa vyznačuje stále horiacim ohňom.

Dôsledkom tohto učenia vznikol zaujímavý spôsob zaobchádzania s mŕtvymi. Podľa Parsov je zem posvätná, a preto nie je dovolené do nej pochovávať zosnulých. Ale nie je možné ich ani spaľovať alebo hodiť do rieky.

Preto Parsovia stavajú takzvané „veže ticha“, vysoké kruhové stavby bez strechy, v ktorých mŕtvy odpočívajú pod šírym nebom. Supy ohlodávajú kostry, ktoré sa pôsobením slnečného žiarenia a poveternostných vplyvov postupne rozpadajú.

Ježiš bol pochovaný celkom inak. Bol uložený do kamennej hrobky. Jeho priatelia plakali. On však vstal z mŕtvych ako víťaz. Zničil moc hriechu. Očistil náš register trestov. Odstránil dlžobný úpis tak, že ho pribil na kríž.


Zdieľať: