Dva roky trvalo, kým Tomáš Masaryk, ktorý zostal po autonehode od pásu nadol ochrnutý, vydržal na vozíku sedieť tak dlho, že mohol ísť von. Ďalšie dva roky, kým začal na vozíku športovať.

Keď sa ho redaktorka spýtala, čo si človek, ktorý chodí, neuvedomuje, že chýba tým, čo chodiť nemôžu, odpovedal: „Vy prídete k obrubníku a prekročíte ho. Ja musím počkať, či sa niekto objaví a pomôže mi. Vy si nájdete WC a použijete ho. Ja musím zistiť, či tam nie sú schody, či sú dvere dostatočne široké, či sa tam vôbec dostanem a ako to všetko urobím. Vy si pôjdete niekde zabehať… ja na vozíku nemôžem. Život na vozíku znamená asi 70% obmedzení oproti normálnemu životu. Každý krok, každé nové prostredie, každú zmenu musíme brať do úvahy… Na všetko musím myslieť dopredu…“


Zdieľať: