Kamarátka mi rozprávala zaujímavý príbeh. Keď sa nedávno presťahovali na dedinu, kúpili si psíka. Vlastne sučku, a nie hocijakú. Eny je vlčiak a má rodokmeň. Po rodinnej porade sa rozhodli, že Eny musí dostať výcvik, aby nebola iba na okrasu, ale aby strážila dom, keď nebudú doma. Po nejakom čase zvažovali, že by bolo dobré, keby Eny mohla mať potomkov s rodokmeňom. Jeden skúsený cvičiteľ psov ich zoznámil s podmienkami. Eny by sa musela po dokončení výcviku a skúškach zúčastniť ešte aspoň dvoch výstav psov. A tu nastal problém. Všetky výstavy sa konajú v sobotu, kedy celá rodina spolu chodí na bohoslužby. Čo s tým? Zišla sa rodinná rada, aby všetko zvážila. Sama Katka, najmladší člen rodiny, pripomenula, že v sobotu by sa mali radšej venovať oslave Boha a nie ísť na výstavu psov.

Začali sa zmierovať s tým, že Eny bude mať potomkov bez rodokmeňa. Potom im zavolal cvičiteľ. Celú vec konzultoval s hlavným kynológom, ktorý mu sľúbil, že všetko sa bude dať vyriešiť aj mimo soboty. V niektorých mestách sa totiž výstavy konajú v nedeľu. Všetci z toho mali veľkú radosť. Boh sa malej Katke odmenil za jej vieru a našiel iné riešenie.


Zdieľať: