autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Človek nedokáže byť vždy silný. Niekedy potrebuje byť sám a vyplakať sa.
Vyznanie
„Solomon, nikdy nezabudni, kto si. Vždy ostaň Židom,“ povedal mu otec pri rozlúčke. Tieto otcove slová mu stále zneli v ušiach. Keď sa však ocitol zoči-voči nacistom a spýtali sa ho na pôvod, poslúchol mamine slová: “Preži!“
Solomon sa dostal medzi utečencov, ktorých zajali nemeckí vojaci. Zaradom sa ich pýtali, či sú Židia. Keď prišiel rad na Solomona, poprel svoj pôvod. Tak sa začal jeho život etnického nemeckého nacistu Josefa Perella. Mal vtedy 16 rokov. Solomon Perel si tým zachránil život.
Na začiatku z neho nemeckí vojaci urobili tlmočníka, potom ho poslali priamo do Hitlerjugendu. Spolu s ostatnými mladými chlapcami si obliekal nacistickú uniformu, chodil s nimi a každú sekundu dúfal, že nikto nezistí jeho skutočnú identitu. „Bol som schizofrenik. Cez deň som bol nemecký mladík, ktorý chcel vyhrať vojnu, spieval som protižidovské piesne a zdravil som sa Heil Hitler. V noci som plakal do vankúša a túžil po svojej rodine,“ spomínal.
Celý svoj život po vojne žil v akejsi dualite. Štyri roky v úlohe nacistického chlapca ho natrvalo poznačili. Solomon Perel zomrel v Izraeli vo veku 97 rokov. So svetom sa stihol podeliť so všetkým, čo mu ležalo na srdci. Bolo to jeho vyznanie.
Každý z nás to určite pozná – niekým sme vo svojom vnútri a za niekoho iného sa vydávame navonok…