Cár Alexander navštívil jedného dňa v Toulone Napoleona. Francúzsky vládca dal svojmu vzácnemu hosťovi možnosť, aby oslobodil jedného trestanca odsúdeného na galeje. Cár oslovil jedného väzňa, ktorý sa mu zapáčil svojím inteligentným správaním. Spýtal sa ho, za aký zločin pyká. Väzeň mu vyrozprával dlhý príbeh o svojej nevine a o tom, ako bol uväznený na základe falošného obvinenia. Alexander chodil od jedného väzňa k druhému a stále znovu počúval príbeh o tom, ako boli dotyční nespravodlivo odsúdení. Nakoniec našiel muža, ktorý bol veľmi smutný. Spýtal sa ho, za čo si odpykáva trest. Muž odpovedal: „Bol som zlý človek. Zaslúžim si oveľa horší trest. Porušoval som zákony Božie aj ľudské. Nie som hodný žiť na slobode.“

Ruský vladár bol spokojný s jeho vyznaním. Svojim sprievodcom prikázal: „Pusťte ho na slobodu. Tento človek ju dokáže najlepšie využiť.“ Mužovi povedal: „Choď a užívaj si slobodu na slávu toho, ktorého dobrote za ňu vďačíš.“

Vyznanie svedčilo o tom, že človek si uvedomuje svoj stav. Toto vyznanie mu otvorilo dvere k slobode.


Zdieľať: