Jeden známy z Austrálie mi napísal: „Keď som bol navštíviť otca a mamu v ústave pre seniorov, všimol som si, že niektorí ľudia si urobili rozpis a chodili pravidelne kŕmiť pacientov, ktorí sa nemohli sami najesť. Bola to praktická ukážka lásky. Nebolo to len: „Rýchlo sa najedzte a majte sa!“ Dobrovoľníci si na starých ľudí vyhradili čas, vlastnoručne ich nakŕmili, prejavili o nich záujem a na druhý deň prišli zas. Vždy mali dobrú náladu a úsmev na tvári, opreli svojho „pacienta“ o dobre našuchorený vankúš, začali ho trpezlivo kŕmiť a pritom mu niečo príjemné rozprávali. Starali sa o nich s takou ohľaduplnosťou, akoby to boli ich vlastní príbuzní.

Chuťové poháriky v starobe už tak nefungujú, a preto ani jedlo, ktoré bolo veľmi chutné, starých ľudí až tak nelákalo. Nepochutnali si ani na zákusku. Práve preto je kŕmenie seniorov veľmi náročné. Dobrovoľníci sa však nesťažovali a pokračovali v práci.

Keď som to videl, premýšľal som o všetkých ľuďoch, ktorí sú zapojení do starostlivosti o starých ľudí – o sestrách na jednotke intenzívnej starostlivosti, opatrovateľkách a opatrovateľoch, lekároch a ďalších.“

Láska má moc zmeniť svet. Láska vie nadľahčiť bremená druhých.


Zdieľať: