28. júl 1945. Tento dátum mnohým americkým námorníkom už nikdy nevymizne za pamäti. V ten deň jedna z vojnových lodí vracajúcich sa z tajnej operácie bola napadnutá japonskou ponorkou. Dostala plný zásah niekoľkých torpéd a 800 mužov posádky bolo prinútených okamžite hľadať záchranu vo vlnách Pacifiku. Niektorí ani nečakali na záchranné člny a v panike sa vrhali cez palubu, aby sa vzápätí stali obeťami vyhladnutých žralokov. Väčšina námorníkov sa síce dostala do záchranných člnov, ale zranenia, nedostatok vody a podchladenie organizmu si čoskoro vyžiadali svoju krutú daň. Po troch dňoch, ktoré stroskotanci strávili na rozbúrenom mori, zostalo nažive len 316 mužov. No aj tí už pomaly strácali nádej, že toto peklo prežijú. Našťastie ich o dva dni objavilo prieskumné lietadlo. Mladému pilotovi sa podarilo zamerať ich polohu. Zachránených bolo 300 mužov. Neskôr sa ukázalo, že to boli iba takí, ktorí sa držali spolu, snažili sa spoločne niesť psychickú aj telesnú záťaž a nepokúšali sa zachrániť na vlastnú päsť.

My nebojujeme s rozbúreným morom ani húfom žralokov. Ale niekedy si myslíme, že si vystačíme sami. Zabúdame, že proti nám denne stojí oveľa silnejší nepriateľ, ktorý pochopiteľne napáda najprv osamelú korisť. Nebuďme osamelými bežcami!


Zdieľať: