Istý muž navštívil jednu školu a sľúbil žiakom, že odmení toho z nich, kto bude mať – keď sa vráti – lavicu čistú a upratanú. Nepovedal im však ani približne, kedy to bude. Krátko po jeho odchode jedno malé dievčatko vyhlásilo, že by rado túto súťaž vyhralo. Každý však o nej vedel, že nie je veľmi poriadkumilovná. Jej spolužiaci si z nej uťahovali a posmievali sa jej: „Ale Marta, veď ty nikdy nemáš na lavici poriadok. Vždy máš na nej plno vecí a nikdy si ju ani nepoutieraš.“

„Ja viem, ale odteraz si vždy ráno najprv urobím poriadok,“ odpovedala Marta.

„To je síce pekné,“ namietal ďalší spolužiak, „ale čo keď sa ten pán vráti na konci vyučovania?“

„Tak si ju upracem aj na konci vyučovania,“ pohotovo odpovedala Marta.

„No dobre, ale čo keď príde niekedy po tretej alebo štvrtej hodine?“ pripomenul ďalší spolužiak.

Marta sa zamyslela. Po chvíli však dostala dobrý nápad a celá natešená vykríkla: „Viem, čo urobím! Budem si udržiavať poriadok na lavici počas celého vyučovania!“

Pán Ježiš nás vyzval, aby sme sa naučili žiť tak, aby sme v ktorúkoľvek chvíľu života boli pripravení na stretnutie s ním. Potom už jeho návrat nebude pre nás nepríjemným prekvapením.


Zdieľať: