autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Boh prichádza ako posledná možnosť, na poslednú chvíľu.
Zázrak menom Lujza Zelená
Bol som práve v polovici štúdia na PhD a mal pred sebou skúšky. Musel som intenzívne študovať, čo si vyžadovalo veľmi zodpovedné plánovanie, ako využijem čas a peniaze.
Som presvedčený, že Bohu patrí náš najlepší čas, najlepšie schopnosti i prostriedky. Vždy som sa snažil dobre hospodáriť, aby mi peniaze vychádzali. No raz sa stalo, že mi chýbalo 200 eur na zaplatenie nájmu na budúci mesiac.
Sklonil som hlavu a vyslovil krátku modlitbu. Boh mi doteraz vždy pomohol. Pomohol mi vyplatiť dlhy, naučil ma lepšie hospodáriť s peniazmi. Vyliečil ma z choroby, kvôli ktorej hrozilo, že budem musieť predčasne ukončiť štúdium. Mohol na mňa teraz zabudnúť?
Uvedomoval som si, že teraz mi môže pomôcť len zázrak, niečo, čo sa mi zrejme doteraz v živote nikdy nestalo.
O dve hodiny mi zazvonil telefón. Bola to mama.
„Andrej,“ povedala, „v práci v poštovej schránke som dnes našla veľmi zvláštnu vec. Niekto tam hodil obálku, na ktorej bolo tvoje meno. Otvorila som ju, pretože som bola zvedavá, čo je v nej. Bola v nej kartička od niekoho menom Lujza Zelená. Poznáš niekoho s takým menom?“ spýtala sa.
„Nie,“ odpovedal som zmätene. „Čo je na nej napísané?“
Mama mi začala čítať: „Boh mi povedal, že máš finančné problémy. Dúfam, že ti to pomôže. Lujza Zelená.“ V obálke bolo 200 eur v hotovosti.
Stručne som mame vysvetlil, že naozaj mi chýbajú peniaze na nájom, ale že som o tom nikomu nehovoril a že som presvedčený, že to musí byť zázrak.
Niekoľko ďalších týždňov sme s mamou pátrali po človeku menom Lujza Zelená, ale nikoho takého sme nenašli.
Veľmi často ďakujem Bohu za to, že mi každý deň pomáha. Kedykoľvek som v pokušení zvoliť si ľahšiu cestu alebo to vzdať, pripomenie mi tento zázrak.