Naša dcéra jedného dňa vystúpila z vlaku a peši sa vybrala do práce. Po pár krokoch ju za staničnou budovou zastavil špinavý a otrhaný žobrák. Pýtal od nej desaťkorunáčku.

Ona je veľmi obetavá. Nikdy ľudí neodsudzuje pre ich vzhľad. Keď môže, rada pomáha. Teraz však stála pred dilemou. Napokon sa pozrela mužovi priamo do očí a povedala: „Ľutujem, ale nemám desaťkorunáčku. Nemám dnes dokonca ani peniaze na autobus do práce, preto idem peši…“

Muž bez slova siahol do vrecka a dal jej desaťkorunáčku. Ostala taká prekvapená, že ani nestihla povedať to, čo hovoria všetci žobráci, keď niečo dostanú: „Ďakujem, prajem vám príjemný deň!“


Zdieľať: