Edward S. Evans vyrastal v chudobnej rodine. Najprv si zarábal predajom novín a potom ako predavač v obchode s potravinami. Neskôr, keď musel živiť sedemčlennú rodinu, pracoval ako pomocný knihovník. Aj keď mal malý plat, bál sa dať výpoveď. Až po ôsmich rokoch našiel odvahu postaviť sa na vlastné nohy. Z počiatočnej investície – požičaných 55 dolárov – vybudoval živnosť, ktorá mu vynášala 20 000 dolárov ročne. Ale potom prišla rana. Zaručil sa priateľovi za zmenku na veľkú čiastku – a priateľ skrachoval. Hneď na to banka, v ktorej mal uložené všetky peniaze, padla. Nielen prišiel o všetko, čo mal, ale zostal mu dlh 16 000 dolárov. Nedokázal jesť ani spať. Od starostí ochorel. Jedného dňa na ulici odpadol. Nevládal už ani chodiť. Zaľahol a po tele sa mu vyhládzali vredy, ktoré mu pôsobili neznesiteľnú bolesť. Každý deň bol slabší a slabší. Nakoniec mu lekár oznámil, že mu zostávajú dva týždne života. To ho šokovalo.

„Zburcoval som všetku svoju energiu, ležal v posteli a čakal koniec. Nemalo zmysel ďalej bojovať. Vzdal som sa, uvoľnil a zaspal. Celé týždne som nespal v kuse ani dve hodiny. Teraz, keď som vedel, že moje pozemské problémy navždy skončia, som spal ako nemluvňa. Únava začala miznúť. Vrátila sa mi chuť do jedla a začal som priberať.

O niekoľko týždňov som chodil s barlami. Vrátil som sa do práce. Predtým som zarábal za rok 20 000 dolárov, teraz som bol rád, že mám 30 dolárov týždenne. Predával som zarážky, ktoré sa dávajú pod kolesá automobilov pri preprave. Poučil som sa. Už nikdy si nebudem robiť starosti. Nebudem sa trápiť kvôli tomu, čo sa stalo minulosti, a nebudem mať strach z budúcnosti. Všetok svoj čas, energiu a nadšenie som venoval predávaniu zarážok.“

Evans napredoval veľmi rýchlo. O niekoľko rokov sa stal prezidentom firmy Evans Products Company, ktorej akcie sa celé roky predávali na newyorskej burze. Ak budete niekedy cestovať lietadlom, možno sa ocitnete na Evansovom letisku v Detroite, ktoré bolo pomenované na jeho počesť.


Zdieľať: